Text a foto M. Barlog, Správa NP Slovenský raj so sídlom v Spišskej Novej Vsi
Roky sme prenášali tiahnuce ropuchy cez cestu na Levočskej doline. Každý rok sme sa snažili niečo vylepšiť, ale bolo to v podstate stále rovnaké – natiahnuť fóliové zábrany a chodiť dvakrát denne žaby prenášať na druhú stranu cesty smerom k priehrade, kde sa žaby párili. Bolo to náročné zhruba trojtýždňové obdobie, ktoré viazalo viacerých pracovníkov.
Minulého roku sme prvýkrát naďabili na rovnaký problém inde – cez cestu medzi Richnavou a Margecanmi v lokalite Cimmermanka tiahli ropuchy z okolitých lesov do starého koryta Hornádu. Oznámili nám to miestni v dobe, keď už boli ropuchy na ťahu. Narýchlo sme v kovidovej dobe vybavili potrebné formality od cestárov a v rámci početnej brigády natiahli fólie okolo cesty s tým, že sme ich zaústili do dvoch jestvujúcich priepustov pod cestou. Bolo to riešenie naozaj núdzové, zábrany sa do svahu cestnej priekopy zakopávali ťažko, ale keď kamióny nám poza chrbát nemilosrdne mliagali ropuchy na ceste, urobili sme čo sa dalo. Vypomáhajúci člen stráže prírody z Margecian chodil neskôr zábrany kontrolovať, opravovať, pár vedier žiab aj poprenášal. Chodiť denne na 40 km vzdialenú lokalitu sme sami kapacitu nemali.
Tohto roku, keďže sme vedeli čo nás čaká, sme sa vopred pripravili. Vďaka dobrému nápadu kolegu, vďaka pochopeniu vedenia obce Kluknava a jej urbariátu, ale najmä vďaka ochote a šikovnosti miestneho bagristu bola tohto roku situácia iná. V dostatočnom predstihu do ešte polozamrznutej zeme nám bagrom vyryl ryhu na lesnej ceste, ktorá v celom úseku žabieho ťahu prechádza popri štátnej ceste. Do tejto ryhy sme potom zakopali stĺpiky, natiahli fóliu a prihrnuli ju zeminou z ryhy. Na dvoch miestach sme zábrany zviedli k spomínaným prechodom pod cestou a čakali čo bude. Pri práci nám pomáhal spomínaný člen stráže prírody, ako aj člen OZ Margecanské fajnoty.
Vykopaná ryha bola výraznou pomocou
Naťahovanie fólie bolo rýchlejšie, ako zakopávanie kolíkov
Časť úseku pred definitívnou úpravou
Definitívna úprava
Lesná cesta so zábranami vedie popri štátnej ceste, ktorá je pre mnohé obojživelníky smrteľnou pascou
Z lesnej cesty sú zábrany zvedené= na dvoch miestach k priepustom pod štátnou cestou
Už prvá kontrola ukázala, že naše riešenie je funkčné. Skoro ráno sa žabie páry krčili pri fólii, ale akonáhle slnko trocha ohrialo vzduch, pustili sa popri zábrane neomylne k priechodu, ktorý ich bezpečne previedol popod cestu. Na inokedy fľakatej ceste neboli žiadne známky ľudskej neohľaduplnosti.
Ropuchy na ťahu
Prekážka na ceste za potomstvom
Napriek dlhšej zachádzke dokážu žaby nájsť priepusty bez problémov
V priepuste
V bezpečí
Po jarnom ťahu boli zábrany odstránené, aby neboli prekážkou ropuchám pri ceste do domovských lesov. Ropuchy čaká strastiplná cesta cez asfaltku, ale už máme skúsenosti, že ťah naspäť je pokojnejší, prebieha v noci, ropuchy tiahnu roztrúsene a nezahynie ich veľa. Uvedomujeme si, že ani terajší stav nie je ideálny a budeme sa snažiť zabezpečiť tento úsek cesty obojstrannými pevnými zábranami, ako sa nám to podarilo v na začiatku spomínanej Levočskej doline. Tam po minuloročnom osadení pevných zábran a vybudovaní priechodov popod cestu tohto roku tiahli ropuchy bezpečne bez akejkoľvek pomoci z našej strany. Je to riešenie finančne a technicky náročnejšie, ale na životoch užitočných žiab by nám malo záležať.
Trvalé pevné zábrany na okrajoch cesty v Levočskej doline
Novovybudované prechody popod cestu