SPIŠSKÝ HRAD a okolie

Hrad je prirodzenou dominantou Spiša, viditeľnou zo všetkých svetových strán. Od r.1993 je aj s pamiatkami okolia zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Je postavený na travertínovej kope, ktorá vznikla v priebehu niekoľko tisíc rokov vyzrážaním uhličitanových prameňov. Travertínových kôp je v blízkom okolí hradu viacero: Dreveník, Ostrá hora, Sobotisko, Pažica a Sivá Brada. Všetky vyčnievajú z mierne zvlnenej krajiny a sú veľmi zaujímavé z krajinárskeho, prírodovedného aj duchovného hľadiska.

V poslednom období došlo k pomerne významným zmenám vo vzhľade hradu. Prvou bolo jeho osvetlenie a druhou postavenie geoglyfu keltského koňa (podľa nájdenej keltskej mince na hrade) na jeho severnej strane minulý rok.Názory boli a sú na jeho umiestenenie na hradnom vrchu rôzne. Tento geoglyf  je nasucho postavený asi 70 cm vysoký múrik z travertínu bez základov na ploche asi 70 m x100 m. Pod vedením austrálčana Andrewa Rogersa ho stavalo približne 200 Rómov 2 týždne.

 

V okolí Spišskej Kapituly je na Pažici mnoho zdanlivo náhodne a nelogicky porozhadzovaných kaplniek. Ich umiestnenie nie je náhodné. Na základe nedávneho objavu doc. Jančuru tvoria spolu Spišská Kapitula (Jeruzalem), kaplnky na Pažici (zastavenia), Sivá Brada (Golgota) a dnes už neexistujúca záhrada za hlavnou cestou (Getsemanská záhrada) symbolický Jeruzalem postavený v mierke 1:1 k udalostiam ukrižovania. Tieto symboly mali pravdepodne umožniť veriacim čo najvernejšie prežitie krížovej cesty v časoch, keď kvôli vojne s Turkami boli púte do Svätej zeme problematické.

DREVENÍK

LEVOČA a okolie

Bývalé kráľovské mesto so zachovaným stredovekým opevnením a najvyšším dreveným gotickým oltárom na svete asi 15 km východne od Spišského hradu. Je hojne navštevovaná turistami a v poslednom období aj záujemcami o kúpu jej zachovaných stredovekých meštianskych domov. Jej stredoveké jadro je postavené na kopci, kde rástol v minulosti pravdepodobne dubový les a od severu je chránená pohorím Levočské vrchy. Levoča je aj známym pútnickým miestom. Severne od mesta je na kopci s menom Mariánska hora postavená neogotická bazilika navštívenia Panny Márie.

LEVOČSKÉ VRCHY

Severne od Levoče sú v Levočských vrchoch mnohé zaujímavé zákutia. Je to krajina planín s typickými smrekovcami a malými dedinkami, ktoré boli pôvodne osídlené rusínskym a nemecky hovoriacim obyvateľstvom.

GALMUS – „MALÝ SLOVENSKÝ RAJ“

Vápencové krasové územie východne od Slovenského raja, nachádzajúce sa na území medzi menšími obcami Matejovce nad Hornádom, Olcnava, Poráč či Slovinky ale aj mestami Krompachy či Spišské Vlachy. Krasová plošina s nadmorskou výškou v rozmedzí medzi 700 a 1000 m je rozdelená Poráčskou dolinou na dve časti. Zo severnej strany je rozdelená vodnými tokmi a ich veľkými a malými tiesňovými dolinami – dolina Kamenného potoka, Bielovodská dolina, Svätojánska dolina a ďalšie. Toto jedinečné prírodné, ale aj kultúrne prostredie je v „tieni“ frekventovaných a vychýrených turistických miest a doteraz sa mu „neušlo“ dostatočnej turistickej pozornosti. Nachádzajú sa tu značené turistické trasy, kde nestretnete veľa návštevníkov, ale svojou krásou a pokojom sú skutočným rajom.

Medzi najväčšie zaujímavosti tejto časti Volovských vrchov patria dve národné prírodné rezervácie Červené skaly a Galmuská tisina, jaskyňa Šarkanova diera a prírodné zaujímavosti ako najmä vyhliadka Vysoký vrch, Poráčska dolina, Svätojánska dolina, Bielovodská dolina, Šikľavá skala, Vodopád na Kamennom potoku, Biela skala či Slovinská skala. Na území pohoria Galmus boli vyhlásené dve územia európskeho významu – Galmus a Jánsky potok.

ŠIKĽAVÁ SKALA

Vápencovo – zlepencová skala pri rieke Hornád na severnom okraji Galmusu na styku s Hornádskou kotlinou medzi obcami Matejovce nad Hornádom a Chrasť nad Hornádom. Prameň nad rozsiahlym zlepencovým previsom vytvára vysoký vodopád a v zimnom období mohutné ľadové útvary. V širšom okolí vodopádu sú ťažko prístupné skalné steny, bralá, kaňonovité prielomové doliny a krátke, úzke jaskyne. Skaly sú útočiskom pre  mnohých vzácnych a chránených druhov rastlín, živočíchov a ich spoločenstiev.

MILOJ

Medzi obcami Jamník a Spišský Hrušov pri štátnej ceste pozornému oku neunikne záhadná zrúcanina veže. Je to pamiatka, ktorá ostala na tomto mieste po zaniknutej stredovekej dedine Miloj. Dedina sa rozprestierala medzi Spišským Hrušovom, Vitkovcami a Chrasťou nad Hornádom. Na západnej strane ju obtekal potôčik, ktorý v stredoveku zapĺňal dnes už zaniknutý a vyschnutý rybník. Najstaršia zmienka je z roku 1255, keď sa spomína ako terra Miloj. Príčina zániku dediny nie je známa.

MARKUŠOVSKÝ SKALNÝ HRÍB

Hríbovitý skalný útvar medzi obcami Markušove a Matejovce nad Hornádom ma ľavom brehu rieky Hornád. Vznikol zvetrávaním v hornádskych vrstvách. Tvorí ho 8 m vysoká noha zložená zo zlepencov, ktoré sú menej odolné voči zvetrávaniu a tak sa rozpadli skôr ako pieskovce, z ktorých je vytvorený klobúk hríba o priemere 3 m.

SANS-SOUCI

Ruina kaplnky medzi obcami Iliašovce a Harichovce na kopci uprostred lesa, ktorú dal postaviť  v roku 1773 gróf Štefan Czáky ako letné sídlo – letohrádok, ktoré pozostávalo z niekoľkých budov a rozľahlého parku. Areál poskytoval množstvo oddychu a zábavy pre šľachtu z celého okolia. Nádhera a pýcha trvala len krátko. Veľkolepé bály a nákladný spôsob života jeho krásnej manželky Júlie priviedli grófa k finančnému úpadku. Roku 1803 gróf knižnicu s 5160 zväzkami kníh a drahý nábytok rozpredal a budovy dal zbúrať. Zachovala sa len kaplnka a obelisk.

VYSOKÉ TATRY

SPIŠSKÁ NOVÁ VES