Známe ikonické miesto v Slovenskom raji. Okolo majestátnych skalných brál sa tu tiahnu druhovo bohaté horské lúky. Jednu z najkrajších a druhovo najbohatších lúk vo Vernárskej tiesňave sme v uplynulých dňoch ručne pokosili. Je okolitým prostredím úplne úchvatná. Blízke bralá s pokrútenými borovicami, nad nimi lietajúci orol skalný, ktorý je tu od nepamäti, za nimi horizonty hôr a pod nimi harmonická krajina lúk. V sedle krížik, ktorý z diaľky svieti ako taký maják. Svojrázni Vernárci stáročia túto krajinu prebudovávali na svoj obraz.

K tejto lúke sa viaže aj jeden zaujímavý príbeh. Obrázok z nej sa ocitol na obálke odbornej publikácie Katalógu biotopov Slovenska vydaného v r. 2002. Fotografia pochádza z r. 1998 a vidno na nej originálny nízky bylinno-trávny porast plný kvitnúcich rastlín. Terajší riaditeľ Správy NP Slovenský raj, Tomáš Dražil, spoločne s vtedajšou botaničkou dr. Leskovjanskou na strmom lúčnom svahu vtedy stretli staršieho pána, ktorý nízky porast kosil ručnou kosou. Vysvitlo že ide o vlastníka lúky pána Mindoka z Vernára. Pán si zaspomínal na časy, keď sa všetky lúky ručne kosili (družstvo vo Vernári vzniklo až v r. 1975) a hovoril, že takýto nízky a druhovo bohatý porast bol kedysi na všetkých okolitých lúkach. Ale vstavač obyčajný rástol vtedy už len na jeho malej parcele, každoročne ručne kosenej. Na okolitých lúkach bol druhovo chudobný vysoký porast tráv, ako následok hnojenia umelými hnojivami NPK a prísevu tráv. Strmšie svahy neboli kosené, ale pasené ovcami. Postupne z ekonomických dôvodov skončili aj ovečky. Pán Mindok už lúku nevládal kosiť a viac ako 20 rokov je opustená. Za niekoľko rokov úplne zmenila svoju tvár. Druhová pestrosť klesla, mnoho konkurenčne slabých druhov nebolo schopných rásť v hromadiacej sa starine nekosenej a nepasenej lúky. Vstavač obyčajný z nej úplne zmizol…

Dnes dúfame, že najkrajšej lúke v lokalite Poľana pri Vernári svitá na lepšie časy. Správa NP Slovenský raj príležitostne síce lúku pokosila, ale to nestačí. Je treba obnoviť tradičný spôsob starostlivosti – ručné skosenie strmého svahu s odprataním sena mimo plochu. Štvrtým rokom lúku pravidelne kosíme a výsledky sa dostavujú. Lúčny porast je zreteľne voľnejší, na pohľad pestrejší a druhovo bohatší. Vďaka ústretovosti súčasnej majiteľky parcely, pani Helene Mrukviovej, dcére pána Mindoka, Správa NP Slovenský raj môže kosiť plochu každoročne.

AKO PREBIEHALO KOSENIE LÚKY TOHTO ROKU:

7 statočných (4 muži a 3 ženy) prichádzajú už tradične večer pod lúku, ktorú treba pokosiť. Je príjemný letný večer a nič nenasvedčuje tomu, že prístrešok na kopci nie je najlepší nápad. Po zotmení prichádza búrka a silný vietor, nohy prístreška držíme, aby ho neodfúklo a my sme nezmokli do nitky. Dážď a vietor nás neobišiel, ale blesky našťastie len vidíme a počujeme. Bude sa nám aspoň ráno dobre kosiť mokrá tráva.

Ráno sa nejako automaticky všetci zobudíme naraz o piatej na východ slnka. Ten je krásne farebný, hmlistý a čarovný. Slnko vychádza nad zalesneným Slovenským rajom. Lúčny porast je kvôli suchu nízky, riedky a tráva tenká, políhavá. Kosí sa ťažko, kto nemá na tenko vyklepanú kosu, tak neodkosí dokopy nič. Sme však už zohratá partia, náradie máme na každú trávu. A tak z lúky celkom rýchlo odbúda. Že je ručné kosenie v súlade s prírodou dosvedčuje koncert svrčkov na pokosenej lúke.

Veríme, že ešte pár krát sa táto lúka ručne pokosí a vrátime jej späť pôvodnú podobu, ako je vyobrazená na obálke knihy Katalóg biotopov Slovenska. Máme nádej a reálny nedávny výsledok na Malom Kopanci, ako ho my voláme. Z monotónnej zanedbanej lúky je po 4 rokoch dnes kvitnúca nádhera s orchideami. Aj vo Vernárskej tiesňave bude.

Autori textu: Peter Olekšák, Tomáš Dražil.

Autor fotografií: Peter Olekšák.