O.Z. Kláštorisko

Občianske združenie KLÁŠTORISKO v roku 2014 prevzalo záštitu nad dobrovoľníckym projektom Strom života, ktorý je najdlhšie fungujúcim projektom spomedzi slovenských organizácií zameraných na revitalizáciu ruín a kultúrnych pamiatok. Každé leto od roku 1983 v rámci neho skúmajú a obnovujú archeologicky odkrytý stredoveký kartuziánsky kláštor a relikty prehistorického hradiska. Archeologický výskum doc. PhDr. Michala Slivku (FiF UK Bratislava) a dr. Františka Javorského (AÚ SAV) bol rokmi posilnený organizáciou letných turnusov študentov prírodných aj technických vied, pedagógov a pracovníkov pamiatkových úradov. Dnes ho rozširuje už 4. generácia mládeže a profesionálov, zanietených pre digitalizovanie, laboratórne a geo-fyzikálne skúmanie a prezentáciu pradávneho života –  tajomstiev pod povrchom lokality.

Najstarší kláštor v regióne krajín V4 a Karpát bol založený a budovaný od roku 1299 na mieste, ktoré si obyvatelia okolitých miest v 40. rokoch 13. storočia opevňovali ako strategický úkryt pred ničivými vpádmi kočovných Tatárov. História osídlenia Kláštoriska, ktoré je dnes križovatkou turistických trás v Slovenskom raji, však siaha až do praveku. Nové archeologické výskumy potvrdili stopy osídlenia siahajúce do neskorej doby bronzovej (11. storočie p.n.l.), čo potvrdzujú 3 rozsiahle líniové opevnenia po západnej i východnej strane lokality. Predmetom skúmania je i prítomnosť halštatskej kultúry, tzv. staršej doby železnej, z obdobia okolo 600 p.n.l. Počas stáročí na tejto lesmi a strmými zrázmi obklopenej horskej planine nachádzali záchranu pred vojnami a epidémiami nie len obyvatelia Spiša. Od čias kartuziánskych mníchov nieslo celé územie meno „Paradisus“ – Raj, ktoré mu ostalo až podnes.

Ohradený kláštorný komplex presahujúci rozlohu 1 ha pozostával z obytných aj výrobných objektov. Reprezentatívne miestnosti vykurovali 2 podlahové výhrevne („hypocaustum“) a ďalšie obytné miestnosti 14 umelecky zdobených kachľových pecí. Na stredoveký objekt najviac zachovaných v Európe, s unikátnou výzdobou okolo 250 rôznych motívov. Nachádzal sa tu kostol, kaplnka a hospic pre pútnikov, ubytovne i jedáleň pre novicov a laikov, kláštorná knižnica, kováčska a kníhviazačská dielňa, pekáreň, samostatne oddelené cely so záhradkami – 10 domčekov pre skromný život a prácu mníchov. Na východnej strane komplexu ležali 2 rybníky, v ktorých mnísi chovali ryby – ich jediný mäsitý pokrm. Do kláštora privádzali pitnú vodu potrubím z prameňa. Prebytočnú zrážkovú vodu odvádzali podzemnou štrkovou drenážou, alebo kanálikmi cez toalety umiestnené za každým príbytkom v obvode ohradného múra. V 15. storočí bol kláštor vyplienený husitmi a bratríkmi. Mnísi našli útočisko v Levoči, aj svojej kláštornej pobočke v Lechnici – Červenom Kláštore. Po desaťročiach následného rekonštuovania kláštor v roku 1543 obsadil lúpežný rytier. Po jeho vojenskej porážke bol areál úmyselne zbúraný, aby viac neslúžil ďalším zbojníkom. Les prekryl sutinu a zvyšné ruiny. Tie sa dnes pod rukami šikovných majstrov odkrývajú a menia na archeopark – múzeum v prírode, ktoré návštevníkom modernou, zážitkovou formou priblíži kus vzácnej histórie. Zaujímavosťou je, že pri obnove kláštora sa muruje zásadne z miestneho kameňa a používa sa pôvodné zloženie vápenno-pieskovej malty, pretože cement by spôsoboval problémy v murivách. Za zrekonštruovaným mníšskym domčekom nájdete bylinkovú záhradku s rozličnými druhmi liečivých i okrasných rastlín. Prostredníctvom QR kódov si môžete virtuálne prehliadnuť jednotlivé interiéry kláštora.

Informácie o aktivitách, organizovaných podujatiach, možnosti podporenia obnovy príspevkami alebo 2% z daní, crowdfundingu, alebo vlastnou participáciou nájdete na webovej stránke občianskeho združenia KLÁŠTORISKO:
https://www.klastorisko.eu/obcianske-zdruzenie/  alebo na Facebooku: https://www.facebook.com/KlastoriskoSK